Společnost Jána Maliarika z Brna a Evanjelická a.v. cirkev Veľké Leváre v spolupráci s Kruhem žáků a přátel Jána Maliarika z Veselí n. Moravou a Základnou školou s materskou školou Veľké Leváre usporiadala 13. Sympózium Jána Maliarika
k 140. výročiu narodenia Jána Maliarika. Žiaci historického krúžku tvorivého projektu Krajina za školou vystúpili v rámci konferencie so svojim pásmom spracovanom v audiovizuálnej podobe na tému život a dielo Jána Maliarika. Učinkovali: učitelia: Mgr. I. Stískalová, Mgr. M. Hruboš, žiačky: R. Kleinedlerová, L. Stašková, K. Valachovičová.
Pozri fotoalbum Maliarik
Ján Maliarik (7.11.1869 – 14.7.1946)
Významný slovenský evanjelický kňaz, teológ, humanista, filozof, teozof, sociológ, indológ, pacifista a intelektuál v jednej osobe. Ako kňaz pôsobil vo Veľkých Levároch, kde je aj pochovaný. Ján Maliarik sa významne angažoval v boji za svetový mier a celý život zasvätil myšlienke svetového zjednotenia na základe duchovných a morálnych základov.
Skromný evanjelický kňaz upútal na seba pozornosť 16. februára 1916, keď v prestávke opery Valkýra od Richarda Wágnera vystúpil na pódium Národného divadla v Prahe a predniesol proklamáciu "Menom Božej Vôle", v ktorej žiadal zastavenie všetkých vojnových akcií, nezmyselného vraždenia a utrpenia, a vyzval všetky bojujúce strany, aby si ako kresťania podali ruky v bratskej láske.
Vďaka svojim vplyvným priateľom, ku ktorým patril i Gándhí, Mahendra Pratap Radža, Tolstoj, Ingvar Sigurdsson, Vďaka svojim vplyvným priateľom, ku ktorým patril i Gándhí, Mahendra Pratap Radža, Tolstoj, Ingvar Sigurdsson, ale aj intelektuáli monarchie, bol internovaný vo vojenskej nemocnici v Kateřinkách. Po vzniku Česko - Slovenska v roku 1918 ho nerehabilitovali, ale predčasne penzionovali, aby neprekážal mocným. Utiahol sa do Veľkých Levár na Záhorí, odkiaľ vstupoval do komunikácie s vládami sveta pomocou svojich filozofických diel a memorand. Nepoznal jazykové bariéry, lebo ovládal a komunikoval slovom i písmom v jedenástich jazykoch. Maliarik, vďaka svojim jazykovým znalostiam a váhu svojej osobnosti sprevádzal po Slovensku vtedy slávneho Julesa Verna, najmä po karpatských horách. Údajne práve z tejto cesty získal Jules Verne podkladový materiál pre svoju knihu Tajomný hrad v Karpatoch.
Ján Maliarik i napriek podrobnej bibliografii zostáva zabudnutou osobnosťou novodobých slovenských dejín. Je smutné, že Slovákov na ňu musel upozorniť český historik Otmar Doležal: "Ján Maliarik vzešel z národa slovenského. Uprostřed něho žil a tvořil. Jeho myšlenkový odkaz patří však celému lidstvu. Domnívám se, že národ, který dal světu takového ducha, je přímo povinen jeho odkaz pečlivě uchovávat, pěstovat a šířit. Vždyť pracuje tím především pro sebe samého."
Ján Maliarik svoj idealizmus vysvetlil takto: „Ja len vždy o veľkých veciach snívať budem! Však nikdy nie nerozumne.
Ja len vždy na veľkých a vznešených cieľoch pracovať budem! Však nikdy nie namysleno! Však nikdy nie vysoko myseľne-panovačno! Však nikdy nie hrabivo a ubíjavo! Nikdy a nikdy nie na úkor iných ľudských bratov: rovnako tak dietok Božích, ako aj ľud môj. Ja len vždy v otcovskej Láske ku VŠETKÝM a v svätej Múdrosti, ktorá kraľuje nado všetkým, pracovať a usilovať o ideály veľkolepé, o veci vznešené, o ciele vysoké. Veľmi vysoké!“
Utiahol sa do Veľkých Levár na Záhorí, odkiaľ vstupoval do komunikácie s vládami sveta pomocou svojich filozofických diel a memorand. Nepoznal jazykové bariéry, lebo ovládal a komunikoval slovom i písmom v jedenástich jazykoch. V najťažšom jazyku sanskrte viedol korešpondenciu s Gándhím. Ján Maliarik napísal 49 filozofických kníh a jeho poslednou prácou v roku 1938 bola "Naliehavá výzva všetkým mocnostiam, najmä však japonskej vláde", v ktorej v prorockých víziach presne predpovedal katastrofálne dôsledky výbojnosti nemeckého nacizmu, talianskeho fašizmu a japonského militarizmu, a to ako pre napadnuté národy, tak aj pre agresorov. Počas druhej svetovej vojny napísal Ján Maliarik otvorený list Adolfovi Hitlerovi a vyzval ho v ňom na ideologický súboj - palestru, počas ktorého by boli zastavené všetky vojnové akcie. Dostalo sa mu odpovedi v podobe dvoch atentátov, ktoré prežil a tesne po vojne umrel vo veku nedožitých 77 rokov.
Zdroj: int