Zrodenie školskej knižnice

Niežeby naša škola predtým knižnicu nemala. Mala. Ale takú zastrčenú, utajenú, priam zakliatu. Občas z nej knižky mohli prísť k deťom do tried, ale deti ku knižkám nikdy. Dvere do tajomnej komnaty sa im neotvorili. A keďže si komnata nedala a nedala povedať a svoje dvere deťom neotvárala, rozhodli sa pani učiteľky, že knižkám nájdu nový priestor. Vyslobodili ich zo zovretia malého, zaprášeného skladu, poofukovali ich, pohladili a poukladali do políc v jasnej, priestrannej triede. V triede sa objavili aj pohodlné fotelky a šálky na čaj a dokonca aj krásne nové knihy, a tak sa už nemohla viac volať triedou, stala sa školskou knižnicou. Miestom, kam si žiaci chodia knižky čítať i požičiavať alebo len tak si v nich listovať, oddychovať a rozprávať sa. A občas sa aj ulievať. A z času na čas aj spať. Alebo vymýšľať a snívať. A kresliť a písať…  Nech sa páči, kto chce, môže vstúpiť. Knižnica dvere ku knižkám každému rada otvára.​